Naše Predstavy

Naša novozaložená pestovateľská pálenica má prioritný a osobný záujem, aby na dokonale modernom destilačnom zariadení vyrobila pre pestovateľa akostný ovocný destilát. K tomu okrem technologického zariadenia poskytujeme odbornú obsluhu so znalosťami princípov destilácie a rektifikácie tak, aby bol celý proces destilácie a predovšetkým rektifikácie uskutočňovaný čo najpomalšie, citlivo a s láskou destilatéra.
 

V našom spoločnom záujme je vyprodukovať akostný ovocný destilát, ktorého predpokladom je aktívna spolupráca, nakoľko akosť ovocného destilátu závisí na mnohých faktoroch a každý z nich je dôležitý. Medzi najdôležitejšie patrí druh a akosť použitého ovocia na prípravu ovocnej brečky, vlastný priebeh fermentácie ovocnej brečky, kedy sa tvoria buketné a aromatické látky dávajúce destilátu charakteristickou chuť a vôňu. Preto sme si dovolili napísať pár užitočný rád, prípadne radi zodpovieme vaše ďalšie otázky.
 

Ďalším dôležitým faktorom je samotný priebeh destilácie ovocného kvasu a následná rektifikácia lutru. Tu dáva destilatér pestovateľovi blízky kontakt a úzku súčinnosť, nakoľko pestovateľ je prítomný v detilačnej miestnosti a môže riadiť priebeh pálenia. Obaja spoločne posudzujú destilát, spolu rozhodujú o zahájení alebo ukončení oddeľovania jednotlivých frakcií rektifikovaného lutru.
Naše predstavy o výrobe akostných ovocných destilátov počítajú s Vašou aktívnou spoluprácu a vzájomnom rešpektovaní sa tak, aby sme spoločne vytvorili akostný číry a voňavý ovocný destilát, ktorý budete v kľude, v pohode, bez náhlenia pri mnohých slávnostných príležitostiach vychutnávať.

Legislatívny rámec prevádzky liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia

Prevádzka liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia bola v súlade so zákonom č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh, v znení neskorších prepisov povolená
Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR číslo: 481/2012.

Osvedčenie o registrácii prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia bolo pridelené Colným úradom v Nitre č. 618231200033.

Odbornú činnosť pri prevádzke liehovarníckeho závodu vykonávajú kvalifikovaní pracovníci na základe Osvedčenia o absolvovaní odbornej prípravy potrebnej na vydanie povolenia na prevádzkovanie liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia, vydaného Agroinštitútom Nitra, š.p. Nitra.

Samotná prevádzka sa realizuje v modernom technologickom zariadení – pestovateľskej pálenici s rektifikačnou kolónou KPD – 300 obchodnej spoločnosti DESTILA, s.r.o. Brno. Proces pálenia sa uskutočňuje v súlade s prevádzkovým a reklamačným poriadkom.

Cennik

Za poskytnutie kompletnej služby pri výrobe liehu v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia

• Znížená spotrebná daň                           5,40 EUR/l.a.
• Poplatok za službu – pálenie                    3,20 EUR/l.a.
• vrátane DPH Cena celkom za 1 l.a.               8,60 EUR/l.a. 
• Cena za 52% ovocný destilát                     4,47 EUR/liter

Poznámka:

Lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia je zdaňovaný zníženou sadzbou dane do množstva 43 l.a. na pestovateľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie. Nad množstvo 43 l.a. na pestovateľa a jeho domácnosť vyrobený lieh podlieha spotrebnej dani vo výške 10,80 EUR/l.a.

Poplatok za službu zahŕňa všetky náklady prevádzkovateľa spojené s výrobou destilátu, vrátane manipulácie s kvasom, viacnásobnú opakovanú destiláciu v kolóne, úhrady za vstupné energie, odborný dozor, riedenie destilátu destilovanou vodou, likvidáciu výpalkov, DPH.



Žiadosť o výrobu destilátu 
kliknutím na tento odkaz sa Vám otvorí pdf súbor v novom okne

 

 

 

Určené všetkým, ktorí majú záujem zušľachtiť prebytočnú produkciu ovocia fermentáciou na slivovicu alebo iný ovocný destilát...

Krátky historický exkurz:

Výrobu piva, vína a octu poznali 7 000 rokov pred n.l. Babylončania. Reliéfy znázorňujúce destiláciu alkoholu sú aj v chráme v Menfisse v Egypte. Slovo alkohol pochádza z arabského al – khol čo znamená „jemná látka“. Opakovanou destiláciu sa získaval silno koncentrovaný destilát, ktorý sa nazýval „aqua vitae“ – voda života. Destilátom, získaným zo skvasených cukornatých surovín – štiav a muštov, sa prisudzovala zázračná moc. V silnom alkoholovom roztoku sa vylúhovali rôzne byliny a korenia  a takéto aromatizované sa s neobyčajnou obľubou používali v liečeniu aj čarovaniu.
 

Všetky znalosti týkajúce sa kvasenia cukornatých roztokov, zahusťovania omamných látok, príprava macerátu, boli prísne strážené a utajované. Výroba etanolu a macerátov sa považovala za umenie. Všetkými týmito operáciami sa zaoberala alchýmia.
 

Až v roku 1800 Francúz Gay Lussac zostavil chemickú rovnicu liehového kvasenia, táto rovnica tvorby etanolu platí dodnes. V roku 1857 Louis Paster zistil a dokázal, že liehové kvasenie – fermentácia cukornatých roztokov je proces, ktorý spôsobujú živé mikroorganizmy – kvasinky alebo ich enzýmy (fermenty).
 

Prvé písomné zmienky o výrobe destilátov u nás pochádzajú z 13. a 14. storočia, k rozvoju došlo za vlády kráľa Jána Luxemburského a jeho syna Karla IV. Zo 16. Storočia pochádzajú zápisy o výrobe „žitnej pálenky“, ktorá sa vyvážala aj do Rakúska a Bavorska. Koncom 16. Storočia boli v Olomouci vydané preklady pod názvom „Libell de arte Destillandi“, v ktorých sú popísané návody na destilovanie,. Destilačné zariadenia a návody na použitie samotných destilátov.

Vlastný priebeh fermentácie slivkovej alebo inej ovocne brečky

Kvasná nádoba naplnená do 4/5-ín ovocím sa uzavrie, pokiaľ možno kvasnom zátkou a obsah sudu sa nechá kvasiť. Sud s kvasom by nemal byť umiestnený na slnku, ale na vetrateľnom mieste v tieni. Čím je teplota kvasenia nižšia tým je čistejšie kvasenie a teda i akosť finálneho produktu je lepšia. Optimálna teplota fermenácie je 15 až 20 stupňov Celzia. V priebehu fermentácie sa obsah sudu zásadne nemieša. Brečka zo sliviek sa niekoľko dní pozvoľna prekvasuje, následne sa rozvinie ztv. „búrlivé kvasenie“ po dobu 4 až 8 týždňov. Po tomto období prebieha ešte tzv. dokvasenie po dobu 4 týždne. V tomto období dochádza v prekvasenej brečke k ďalšej tvorbe etanolu. Až po tomto období je vhodné pristúpiť k destilácii kvasu, v opačnom prípade by bol dosiahnutý len nízky liehový výťažok. Ak máme ovocný kvas pripravený kvalitne, tak potom zo 100 kg takéhoto kvasu možno destiláciou a rektifikáciou získať v pestovateľskej pálenici 4,5 až 5 l.a., t.j. 9 až 10 litrov 50% slivovice.

Zopár rád na uskladnenie kvasných nádob

Kvasné nádoby naplnené ovocnou brečkou skladujeme na dobre vetrateľnom mieste, najlepšie pod prístreškom, aby do nich nezatekala voda.
 
Tvoriaci sa oxid uhličitý rozrušuje dužinu ovocia, ktorej časť klesá na dno a časť, najmä šupky vystupujú na povrch, kde vytvárajú kvasný koláč – deku. Deka vytvára filter mikroorganizmov. Doba fermentácie je rôzna a závisí od druhu ovocia. Ukončenie fermentácie sa prejavuje tým, že ustáva vývin oxidu uhličitého, kvas nadobúda vôňu po etanole a po aromatických látkach.
 
Po ukončení hlavného kvasenia nasleduje tzv. dokvasenie. Po tejto dobe je nutné kvas čo najskôr vypáliť. Počas kvasenia treba kvas kontrolovať. Pokiaľ sa ponechá hotový prekvasený kvas, hrozí nebezpečenstvo, že dôjde k jeho „prezreniu“. Pokiaľ nemôžete vyzretý ovocný kvas hneď destilovať, je nutné ho ošetriť tým, že voľný priestor medzi vrchnou časťou kvasu a vekom nádoby si vysírime spálením sírneho prúžku, alebo tým, že na povrch kvasu položíme 2 tabletky siričitanu sodného. Uvedenou konzerváciou sa chráni vyzretý ovocný kvas pred infekciou z vonka (octovými baktériami). Podľa potreby vykonávame ošetrenie kvasu každých 10 až 15 dní až do doby jeho vypálenia.

Skladovanie slivovice a iných ovocných destilátov

Destilát priemyselne vypálený sa spravidla prečerpáva do drevených sudov, uloží v pivnici, kde prebieha jeho samovoľné zrenie. Pestovateľ však z pravidla nemá možnosť skladovať slivovicu, alebo iný ovocný destilát v drevených sudoch. Upravený (vodou zriedený) destilát je potom vhodné skladovať v sklenenom obale – demižóne alebo v sklenených nádobách. Pri dlhšom skladovaní je najlepšie ho skladovať v obaloch z farebného napr. zeleného skla v tmavších a chladnejších miestnostiach. Tesne po vypálení sa vyžaduje, aby sa obaly s destilátom ponechali aspoň 10 až 20 dní otvorené. Je pravda, že v uvedenom čase sa odparí určité množstvo destilátu, ale súčasne unikajú aj iné látky, ktoré môžu destilátu dodať nepríjemný pach a štipľavosť. Uvedenými procesmi a odborným skladovaním sa tvoria v ovocnom destiláte rôzne estery, ktoré dodávajú ovocným pálenkám jemnú, špecifickú arómu, príjemnú a lahodnú chuť. 

Výroba domácej slivovice

Pestovateľské pálenie kvasu zo sliviek na domácu slivovicu, ako aj pálenie kvasov z iného ovocia, sa v súčasnosti teší veľkej obľube a dnes má na Slovensku významnú tradíciu. Prebytočné a nepoužiteľné množstvo vyprodukovaného ovocia, ktoré by časom podľahlo skaze, je výhodné odborne spracovať na brečku a ďalej na kvas, ktorý sa po vykvasení destiluje na pravý ovocný destilát. Konečná akosť a množstvo získaného ovocného destilátu závisí nielen na množstve, ale aj na druhu a akosti spracovaného ovocia a na priebehu a čistote fermentačného procesu. 

Ak chceme vyrobiť ovocný destilát špičkovej kvality, musíme k príprave brečky a kvasu použiť iba dobre vyzreté ovocie, zdravé, neinfikované hnilobou alebo plesňou. Zo „zvrhlého“ (infikovaného) alebo nesprávne ošetrovaného ovocného kvasu nie je možné vyrobiť akostný destilát. Z neakostného (nahnitého, plesnivého, nedozretého) ovocia alebo z „havarovaného“ ovocného kvasu je možné vyrobiť len ovocný lieh nie dobrej akosti pri nízkej liehovej výťažnosti. Takýto produkt je potom nevhodný na konzumovanie a ekonomicky neprijateľný. Preto sa riaďme zásadou vyrobiť radšej málo, ale akostný destilát s lahodnou vôňou a nezameniteľnou chuťou.

Akostné ovocné destiláty možno vyrábať takmer zo všetkých druhov u nás dopestovaného ovocia, ktoré obsahuje dostatok skvasiteľných cukrov. Jednotlivé druhy ovocia je lepšie kvasiť a páliť samostatne.